Ochranná mágia, Ľúbostná mágia, Tarot...

Ako môžem dosiahnuť osvietenie a Boha?

Ako môžem dosiahnuť osvietenie a Boha?

Na brehu rieky žil jeden svätec. Väčšinu času bol ponorený hlboko v meditácii. Veľmi často k nemu prichádzali ľudia. Mnohí jednoducho meditovali alebo modlili a ďalší mali zase veľa otázok. Svätec zvyčajne na otázky neodpovedal. Niekedy však predsa len odpovedal a dokonca aj veľmi podrobne. Jeden mladý muž ho pozoroval a premýšľal, prečo je raz taký a raz taký. Mladík rozmýšľal, na čo by sa ho mohol opýtať, a po niekoľkých úvahách dospel k tomu, že sa ho spýta: „Ako je možné dosiahnuť osvietenie a Boha?“ Zdalo sa mu, že by to bola pre neho dobrá a hlboká otázka a dúfal, že mu na ňu odpovie.

Išiel za svätým mužom a položil mu svoju otázku. Netrpezlivo čakal na jeho odpoveď, avšak žiadna neprichádzala... Ani po opakovaných otázkach sa nič nestalo. Mladík sa ale nevzdal, vrátil sa k nemu každý deň a položil mu rovnakú otázku.

Na štvrtý deň stál pred ním jeden cestujúci, ktorý zablúdil a spýtal sa svätca, ako sa vráti na správnu cestu. Svätý muž otvoril svoje oči a chvíľku išiel s cestujúcim, podrobne mu vysvetľoval, ako by sa dostal späť na správnu cestu.

Mladý muž bol z toho trošku zmätený, prišiel znovu za ním a opätovne mu položil svoju otázku. A znovu nedostal žiadnu odpoveď... Mladík sa spýtal, prečo pomohol tomu cestujúcemu, jeho otázka bola predsa príliš jednoduchá a svetská? Svätec znovu otvoril svoje oči a povedal mladíkovi: “Poď so mnou.“ Išli spolu k rieke s relatívne studenou vodou. Svätec vstúpil až po brucho do rieky a chcel, aby s ním vstúpil do vody aj chlapec. Keď bol chlapec už pri svätcovi vo vode, svätec ho schmatol a strčil ho pod vodu. Chlapec využil všetku svoju silu, aby sa oslobodil a mohol sa nadýchnuť, ale nemal vôbec žiadnu šancu. Svätec bol veľmi silný a obratný... V posledných sekundách, keď si už chlapec myslel, že zomiera, ho svätec vytiahol von. Spýtal sa chlapca, čo potreboval pod vodou! A chlapec len opakoval: „VZDUCH, VZDUCH!“

Svätec povedal: „Ak potrebuješ osvietenie a Boha tak, ako pred pár sekundami vzduch na dýchanie, tak poď ku mne a ja ti podrobne a do hĺbky odpoviem. Pokiaľ sa pýtaš len preto, lebo ťa to zaujíma, ale nie si pripravený ísť cestou k Bohu, je to pre mňa stratený čas, aby som ti odpovedal. Cestujúci sa ma spýtal to, čo mu ležalo na srdci. Čestne a so srdcom. Bol úprimný, chcel vedieť presne to, čo sa ma pýtal. Preto som mu odpovedal!

Existuje veľa techník a spôsobov, ktoré vedú k osvieteniu a Bohu, ale sú to len techniky. Musíte sa skutočne snažiť. Aby ste dosiahli Boha a osvietenie, musíte robiť cvičenia, meditácie a modlitby s celou svojou silou a koncentráciou. Dôležitý je každý deň, každá hodina. Preto medituj, akoby to bola tvoja posledná meditácia. Modli sa, akoby to bola tvoja posledná modlitba.“

© Pavol Malenký I Marion Daghan-Malenky I Skúsenosti

Bezmyšlienkový stav

Bezmyšlienkový stav

Meditácia sa odporúča aj v mnohých bojových športoch, pretože sa zistilo, že na to, aby sme v boji dokázali optimálne reagovať, je veľmi dôležitý bezmyšlienkový stav. Keď je naše vedomie neustále bombardované a zatemnené rôznymi myšlienkami, obavami a strachmi, nedokážeme dostatočne rýchlo a optimálne konať a reagovať. V bojovom umení sa hovorí, že naše vedomie je ako hladina vody, kde sa odráža celé okolie. Naše myšlienky sú však ako vlny na hladine vody. Čím rozvírenejšie vlny sú, tým rozmazanejší bude odraz reality. Naopak, len vtedy, keď je hladina pokojná, bez vĺn, môže sa okolité prostredie odrážať na hladine vody. Takže, aby ste mohli optimálne reagovať, musia byť vaše myšlienky stále pokojné.

Nemusíte sa venovať žiadnemu bojovému športu, aby ste mali z meditácie prospech. V dnešnej dobe ide aj o prácu, o vzťahy alebo získanie ex-partnera naspäť alebo vo všeobecnosti o medziľudskú komunikáciu. Pri komunikácii nemôžete správne konať, reagovať alebo v práci, či v partnerstve, keď je vaše vedomie preplnené rôznymi nezmyslami. Meditáciu používame na zastavenie týchto myšlienkových prúdov, vĺn, hodnotení a posúdení, aby sa to, čo je skutočne okolo nás, mohlo správne odzrkadliť a aby sme mohli opäť správne konať a reagovať. Dôležité je nebrať si veci osobne, nerobiť žiadne unáhlené závery alebo aj vidieť šance a príležitosti tam, kde ich na prvý pohľad nevidíme.

Dĺžka meditácie nie je pritom dôležitá. Najdôležitejšia je hĺbka meditácie, ktorú získate pravidelnosťou!

© Pavol Malenký I Marion Daghan-Malenky I Skúsenosti

Kameň mudrcov alebo kameň nesmrteľnosti

Kameň mudrcov alebo kameň nesmrteľnosti

Možno ste už niečo počuli o kameni mudrcov alebo kameni nesmrteľnosti. Veľký mágovia, ako Merlin, Ježiš alebo Budha, boli schopní oživiť tieto kamene a každý, kto mal taký kameň bol nesmrteľný. Ale títo ľudia aj tak zomreli. Vedeli, že ako anjeli, ako duše, mali na tomto svete určitú úlohu, ktorú museli vykonať a že neexistuje žiadna smrť. Preto bolo pre Merlina, Ježiša a aj Budhu v poriadku to, že museli zomrieť, aby sa znovu narodili v inom tele. Merlin, ktorý bol jedným z vlastníkov kameňa nesmrteľnosti, vedel, že jeho úloha bola splnená, a keď chcel zomrieť, odložil svoj kameň na pláži v Anglicku.

Merlin povedal svojim žiakom o kameni nesmrteľnosti. Kameň vyzeral na prvý pohľad ako úplne obyčajný kameň, ale bol nesmierne teplý! Merlinovi žiaci sa ho napriek tomu pokúsili nájsť. Kameň bol v ruke veľmi teplý, len vďaka tomu ho mohli spoznať. Jeden žiak strávil mnoho rokov prehľadávaním oblasti okolo pláže, aby našiel tento kameň a držal ho vo svojich rukách. Každý jeden kameň zobral osobitne do ruky a keď spozoroval, že je studený, hodil ho naspäť do mora. Každý deň chodil na túto pláž a hľadal teplý kameň nesmrteľnosti. Uplynuli 2 roky, 3 roky, 7 rokov, dokonca uplynulo 10 rokov hľadania tohto teplého kameňa nesmrteľnosti. Vždy, keď mal žiak trošku času, išiel na pláž a triedil studené kamene: studený, odhodený, studený, odhodený, studený, odhodený, odhodený... Zrazu úplne zmeravel, keď si uvedomil, že posledný kameň, ktorý odhodil, bol teplý kameň nesmrteľnosti.

Ak niečo robíte opakovane, urobíte to v nejakej kritickej situácii znovu, aj keď to vedome chcete urobiť inak. To znamená, že ak v stresovej situácii fajčíte, budete v stresovej situácii opäť fajčiť aj o 7 rokov. Ak sa na konci dňa odmeňujete alkoholom, budete sa neustále odmeňovať alkoholom, pretože sa z toho stáva zvyk, bez toho, aby ste o tom premýšľali, stáva sa to nevedome, automaticky. To isté platí aj pre všetky ostatné zvyky. Zvyky, ako aj naše podvedomie, sú veľmi dôležité, nezáleží na tom, či ide o spôsob myslenia, emocionálny výbuch alebo určité pohyby, ak to opakujete dostatočne často, upevňuje sa to v podvedomí. V našej hlave prebieha tzv. automatický proces, ktorý si vôbec neuvedomujeme.

Prostredníctvom meditácie môžeme zistiť, ktoré návyky sú pre nás dôležité a ktoré nie. Musíme sa o ne starať a zmeniť ich na pozitívne tak, aby sme v dôležitých alebo kritických situáciách reagovali a konali správne a užitočne pre nás! V opačnom prípade aj my vyhodíme kameň nesmrteľnosti a čo keby bol tento kameň našou novou láskou, novou prácou alebo dôležitým obchodným partnerom a teraz je navždy preč, pretože sme reagovali príliš unáhlene (automaticky, negatívne)? Preto sa starajte o svoje zvyky a pravidelne meditujte, aby ste „teplý kameň“ nenechali zmiznúť v mori.

© Pavol Malenký I Marion Daghan-Malenky I Skúsenosti

Kde si hovoríte: "Už to viac nejde"!?

Meditácia Príbehy

Už ste niekedy počuli, ako sa krotia slony? Ak chytíte voľne žijúcich slonov, priviažete tieto zvieratá k mohutným stromom so silnými reťazami. Slony sú spojené s prírodou a chcú sa oslobodiť. Skúšajú všetko, aby sa vyslobodili, ale bohužiaľ neúspešne. Zvieratá často umierajú vyčerpaním a zo všetkých síl sa snažia vyslobodiť sa z okov. Keďže aj ostatné slony sú svedkami tohto tragického osudu a tiež sa sami nedokážu oslobodiť, urobí to v ich hlave klik... Odvtedy sa už nepokúšajú utiecť! Potom ich už môžete priviazať tenkými lanami, sú skrotení a ich vôľa je zlomená. Slony sa mohli ľahko vyslobodiť, ale tým, že videli trpieť svojich druhov a často sa o to pokúšali a nepodarilo sa im to, už to neskúšajú, zostali pokojní.

Rovnako ako slony, sme aj my ľudia skrotení prácou, školou atď... Koľkí z nás premeškali príležitosti, pretože si mysleli, že by to bolo nemožné. V dnešnej dobe existujú iné možnosti, ako sa ďalej rozvíjať. Mnohí z nás majú zlomenú vôľu, neveria, že by to dokázali! Kvôli blokádam, ktoré u nás, rovnako ako u slonoch, kedysi vznikli!
Je to skutočne nemožné? Meditujte o tom a opýtajte sa sami seba: „Kde som si stanovil svoje limity, ktoré už neexistujú! Kde ľudia povedali, že sa to už nepodarí.“ To, že sa to nepodarilo včera alebo dnes, ešte neznamená, že sa to nepodarí zajtra alebo je to nemožné. Nesmiete sa vzdať. Meditujte o skrotených slonoch! Kedy ste to vzdali! Je to stále nemožné?

Pavol Malenký, Marion Daghan-Malenky Foto © istockphoto.com / pmalenky / lara_zanarini

Dvaja mnísi

Dvaja mnísi

V budhizme platí: Nepozeraj sa na ženu. Ak sa na ňu musíš pozrieť, nehovor s ňou. Ak s ňou potrebuješ hovoriť, nedotýkaj sa jej.

2 mnísi sa ponáhľali do kláštora. Na brehu rieky zistili, že povodeň odplavila most. Určili, kde by mohli rieku prekročiť. Bolo to ale nebezpečné. Stála tam aj jedna žena, ktorá sa bála prejsť cez rieku. Starší mních sa na ňu ani nepozrel a prekročil rieku. Mladší sa s touto ženou chvíľku rozprával, zobral ju do náručia a pomohol jej prejsť cez rieku... mnísi potom pokračovali ďalej bez slov. Krátko pred kláštorom ten starší zrazu povedal: „Ale je ti jasné, že si nekonal správne? Nesmieš sa so ženou rozprávať a ani sa jej dotýkať! Stal si sa tým nečistý!“ Mladší sa na neho spýtavo pozrel a povedal: “Zanechal som ženu na brehu... Ty ju ešte stále nesieš?“

Kto hreší z lásky, ten nehreší. Nejde o to, čo robíte, ale prečo to robíte. Zo strachu alebo z lásky? Meditácia je sebareflexia v každej situácii. Neznamená nasledovať pevné, zaužívané vzorce!

© Pavol Malenký I Marion Daghan-Malenky I Skúsenosti

Opice a gupky

Opice a gupky

Tu sú dva dôležité príbehy na tému prekračovania hraníc. Veľa ľudí to robí, ale mnohí aj nie. Nie preto, že to nejde, ale preto, že si to jednoducho myslia, a preto to vôbec nechcú ani skúsiť. Už v skorom detstve nám boli stanovené hranice, keď nám napr. rodičia povedali, čo smieme a čo nesmieme. Ale často je dôležité prekročiť určité hranice, aby sme si rozšírili svoje vlastné obzory.

V prvom príbehu ide o opice. Do veľkej klietky, kde žilo 20 opíc, bol umiestnený rebrík, na ktorého konci viseli banány. Háčik bol v tom, že keby čo len jedna opica jedla alebo sa dotkla banánov, boli by všetky postriekané studenou vodou. Opice si tento trest veľmi rýchlo uvedomili a navzájom sa bili, keď sa jedna z nich čo len priblížila k rebríku. Vedci z času na čas vymenili jednu z opíc za novú opicu, ktorá v klietke ešte nebola. Netreba vysvetľovať, čo sa s opicami dialo, kým tiež nepochopila, že je zakázané chodiť k banánom. Po tom, čo každá opica bola vymenená, bola tryska s vodou odpojená a opice sa samozrejme napriek tomu ďalej vyhýbali rebríku. Aký rebrík máme v hlave my, ktorý nám hovorí, čo nesmieme, pretože inak to bude mať dôsledky?

A v druhom príbehu ide o akvárium s rybkami, v ktorom žilo veľa gupiek (druh akváriových rybiek). V strede akvária bolo pripevnené veľmi tenké sklo a všetky gupky boli umiestnené na jeho jednej strane. Takže gupky vždy narazili do tohto skla. Ale aj gupky jedného dňa pochopili, že tu to už ďalej nejde a potom sa pred sklom jednoducho vždy otočili. Po nejakom čase bolo toto sklo odstránené, ale rybky napriek tomu stále zostali iba na jednej strane akvária. Kde sú sklenené tabule v našom živote? Kde si myslíme, že to nejde, aj keď je to možné už dávno?

Kde si myslíme, že to nie je možné, aj keď je to možné už dávno? Pokúste sa v meditácii udržať si odstup od svojho života, problémov a hodnotení. Nič nie je také isté, ako neustále zmeny. Pokúste sa prispôsobiť pozitívnym zmenám a ďalej sa vyvíjať! Možno predsa len ide to, čo predtým nebolo možné! Opustite svoju komfortnú zónu, aby ste si to overili! Oplatí sa to. 🍀🌈🦄

Pavol Malenký, Marion Daghan-Malenky Foto © istockphoto.com / pmalenky / ferrantraite

Nejde o to, čo sa stane, ale o to, ako na to budeme reagovať!

Nejde o to, čo sa stane, ale o to, ako na to budeme reagovať!

Tento príbeh hovorí, že nejde o to, čo sa nám stalo, ale o to, ako to vnímame.
Príbeh je o jednom vedcovi z Ameriky, ktorý sa zameriaval na špeciálne prípady vrážd a pri jednom prípade sa znovu snažil porozumieť tomu, prečo sa z tohto človeka stal vrah. Preto sa tento vedec potom rozprával s väzňom, ktorý spáchal niekoľko vrážd. Väzeň mu rozprával o jeho detstve, o tom, že jeho mama skoro zomrela. Otec bol takmer stále opitý a vždy ho len bil.
Vedcovi porozprával ešte aj to, že preto začal brať drogy a že s takou minulosťou sa ani nemohol stať ničím iným.

V tomto príbehu sa vedec dozvedel ešte aj to, že väzeň má jedného brata. Vyhľadal jeho brata a stretol sa s ním. Pri tomto stretnutí zistil, že tento brat žije úplne normálne so svojou rodinou a má vysokoškolské vzdelanie.

Samozrejme chcel vedieť, ako ten brat mohol takto spadnúť, keď na druhej strane on dokáže žiť takýto pekný život. On mu tiež porozprával o svojej minulosti a skorej smrti jeho matky, otcovom alkoholizme a o tom, ako často bol vonku. Avšak chcel sa stať niekým lepším, než kým bol jeho otec, a pracoval na svojom vzdelaní. Povedal vedcovi: „S takou minulosťou som sa nemohol stať ani ničím iným..."

Dvaja ľudia s rovnakou minulosťou, ktorí ale majú úplne protichodnú budúcnosť. Nejde teda o to, čo ste zažili, ale o to, ako to zvládnete a spracujete. Pri spracovaní týchto zážitkov nám pomôže aj meditácia.

Väčšinou nemôžeme ovplyvniť to, čo sa okolo nás deje. Ale môžeme sa sami rozhodnúť, ako na to budeme reagovať a agovať!

Pavol Malenký, Marion Daghan-Malenky Foto © istockphoto.com / pmalenky / Fertnig