Ako na to. Ochranná mágia, Ľúbostná mágia, Tarot...

Kameň mudrcov alebo kameň nesmrteľnosti

Kameň mudrcov alebo kameň nesmrteľnosti

Možno ste už niečo počuli o kameni mudrcov alebo kameni nesmrteľnosti. Veľký mágovia, ako Merlin, Ježiš alebo Budha, boli schopní oživiť tieto kamene a každý, kto mal taký kameň bol nesmrteľný. Ale títo ľudia aj tak zomreli. Vedeli, že ako anjeli, ako duše, mali na tomto svete určitú úlohu, ktorú museli vykonať a že neexistuje žiadna smrť. Preto bolo pre Merlina, Ježiša a aj Budhu v poriadku to, že museli zomrieť, aby sa znovu narodili v inom tele. Merlin, ktorý bol jedným z vlastníkov kameňa nesmrteľnosti, vedel, že jeho úloha bola splnená, a keď chcel zomrieť, odložil svoj kameň na pláži v Anglicku.

Merlin povedal svojim žiakom o kameni nesmrteľnosti. Kameň vyzeral na prvý pohľad ako úplne obyčajný kameň, ale bol nesmierne teplý! Merlinovi žiaci sa ho napriek tomu pokúsili nájsť. Kameň bol v ruke veľmi teplý, len vďaka tomu ho mohli spoznať. Jeden žiak strávil mnoho rokov prehľadávaním oblasti okolo pláže, aby našiel tento kameň a držal ho vo svojich rukách. Každý jeden kameň zobral osobitne do ruky a keď spozoroval, že je studený, hodil ho naspäť do mora. Každý deň chodil na túto pláž a hľadal teplý kameň nesmrteľnosti. Uplynuli 2 roky, 3 roky, 7 rokov, dokonca uplynulo 10 rokov hľadania tohto teplého kameňa nesmrteľnosti. Vždy, keď mal žiak trošku času, išiel na pláž a triedil studené kamene: studený, odhodený, studený, odhodený, studený, odhodený, odhodený... Zrazu úplne zmeravel, keď si uvedomil, že posledný kameň, ktorý odhodil, bol teplý kameň nesmrteľnosti.

Ak niečo robíte opakovane, urobíte to v nejakej kritickej situácii znovu, aj keď to vedome chcete urobiť inak. To znamená, že ak v stresovej situácii fajčíte, budete v stresovej situácii opäť fajčiť aj o 7 rokov. Ak sa na konci dňa odmeňujete alkoholom, budete sa neustále odmeňovať alkoholom, pretože sa z toho stáva zvyk, bez toho, aby ste o tom premýšľali, stáva sa to nevedome, automaticky. To isté platí aj pre všetky ostatné zvyky. Zvyky, ako aj naše podvedomie, sú veľmi dôležité, nezáleží na tom, či ide o spôsob myslenia, emocionálny výbuch alebo určité pohyby, ak to opakujete dostatočne často, upevňuje sa to v podvedomí. V našej hlave prebieha tzv. automatický proces, ktorý si vôbec neuvedomujeme.

Prostredníctvom meditácie môžeme zistiť, ktoré návyky sú pre nás dôležité a ktoré nie. Musíme sa o ne starať a zmeniť ich na pozitívne tak, aby sme v dôležitých alebo kritických situáciách reagovali a konali správne a užitočne pre nás! V opačnom prípade aj my vyhodíme kameň nesmrteľnosti a čo keby bol tento kameň našou novou láskou, novou prácou alebo dôležitým obchodným partnerom a teraz je navždy preč, pretože sme reagovali príliš unáhlene (automaticky, negatívne)? Preto sa starajte o svoje zvyky a pravidelne meditujte, aby ste „teplý kameň“ nenechali zmiznúť v mori.

© Pavol Malenký I Marion Daghan-Malenky I Daghan-Malenky GmbH I Skúsenosti

Kde si hovoríte: "Už to viac nejde"!?

Meditácia Príbehy

Už ste niekedy počuli, ako sa krotia slony? Ak chytíte voľne žijúcich slonov, priviažete tieto zvieratá k mohutným stromom so silnými reťazami. Slony sú spojené s prírodou a chcú sa oslobodiť. Skúšajú všetko, aby sa vyslobodili, ale bohužiaľ neúspešne. Zvieratá často umierajú vyčerpaním a zo všetkých síl sa snažia vyslobodiť sa z okov. Keďže aj ostatné slony sú svedkami tohto tragického osudu a tiež sa sami nedokážu oslobodiť, urobí to v ich hlave klik... Odvtedy sa už nepokúšajú utiecť! Potom ich už môžete priviazať tenkými lanami, sú skrotení a ich vôľa je zlomená. Slony sa mohli ľahko vyslobodiť, ale tým, že videli trpieť svojich druhov a často sa o to pokúšali a nepodarilo sa im to, už to neskúšajú, zostali pokojní.

Rovnako ako slony, sme aj my ľudia skrotení prácou, školou atď... Koľkí z nás premeškali príležitosti, pretože si mysleli, že by to bolo nemožné. V dnešnej dobe existujú iné možnosti, ako sa ďalej rozvíjať. Mnohí z nás majú zlomenú vôľu, neveria, že by to dokázali! Kvôli blokádam, ktoré u nás, rovnako ako u slonoch, kedysi vznikli!
Je to skutočne nemožné? Meditujte o tom a opýtajte sa sami seba: „Kde som si stanovil svoje limity, ktoré už neexistujú! Kde ľudia povedali, že sa to už nepodarí.“ To, že sa to nepodarilo včera alebo dnes, ešte neznamená, že sa to nepodarí zajtra alebo je to nemožné. Nesmiete sa vzdať. Meditujte o skrotených slonoch! Kedy ste to vzdali! Je to stále nemožné?

Pavol Malenký, Marion Daghan-Malenky, Daghan-Malenky GmbH Foto © istockphoto.com / pmalenky / lara_zanarini

Dvaja mnísi

Dvaja mnísi

V budhizme platí: Nepozeraj sa na ženu. Ak sa na ňu musíš pozrieť, nehovor s ňou. Ak s ňou potrebuješ hovoriť, nedotýkaj sa jej.

2 mnísi sa ponáhľali do kláštora. Na brehu rieky zistili, že povodeň odplavila most. Určili, kde by mohli rieku prekročiť. Bolo to ale nebezpečné. Stála tam aj jedna žena, ktorá sa bála prejsť cez rieku. Starší mních sa na ňu ani nepozrel a prekročil rieku. Mladší sa s touto ženou chvíľku rozprával, zobral ju do náručia a pomohol jej prejsť cez rieku... mnísi potom pokračovali ďalej bez slov. Krátko pred kláštorom ten starší zrazu povedal: „Ale je ti jasné, že si nekonal správne? Nesmieš sa so ženou rozprávať a ani sa jej dotýkať! Stal si sa tým nečistý!“ Mladší sa na neho spýtavo pozrel a povedal: “Zanechal som ženu na brehu... Ty ju ešte stále nesieš?“

Kto hreší z lásky, ten nehreší. Nejde o to, čo robíte, ale prečo to robíte. Zo strachu alebo z lásky? Meditácia je sebareflexia v každej situácii. Neznamená nasledovať pevné, zaužívané vzorce!

© Pavol Malenký I Marion Daghan-Malenky I Daghan-Malenky GmbH I Skúsenosti

Opice a gupky

Opice a gupky

Tu sú dva dôležité príbehy na tému prekračovania hraníc. Veľa ľudí to robí, ale mnohí aj nie. Nie preto, že to nejde, ale preto, že si to jednoducho myslia, a preto to vôbec nechcú ani skúsiť. Už v skorom detstve nám boli stanovené hranice, keď nám napr. rodičia povedali, čo smieme a čo nesmieme. Ale často je dôležité prekročiť určité hranice, aby sme si rozšírili svoje vlastné obzory.

V prvom príbehu ide o opice. Do veľkej klietky, kde žilo 20 opíc, bol umiestnený rebrík, na ktorého konci viseli banány. Háčik bol v tom, že keby čo len jedna opica jedla alebo sa dotkla banánov, boli by všetky postriekané studenou vodou. Opice si tento trest veľmi rýchlo uvedomili a navzájom sa bili, keď sa jedna z nich čo len priblížila k rebríku. Vedci z času na čas vymenili jednu z opíc za novú opicu, ktorá v klietke ešte nebola. Netreba vysvetľovať, čo sa s opicami dialo, kým tiež nepochopila, že je zakázané chodiť k banánom. Po tom, čo každá opica bola vymenená, bola tryska s vodou odpojená a opice sa samozrejme napriek tomu ďalej vyhýbali rebríku. Aký rebrík máme v hlave my, ktorý nám hovorí, čo nesmieme, pretože inak to bude mať dôsledky?

A v druhom príbehu ide o akvárium s rybkami, v ktorom žilo veľa gupiek (druh akváriových rybiek). V strede akvária bolo pripevnené veľmi tenké sklo a všetky gupky boli umiestnené na jeho jednej strane. Takže gupky vždy narazili do tohto skla. Ale aj gupky jedného dňa pochopili, že tu to už ďalej nejde a potom sa pred sklom jednoducho vždy otočili. Po nejakom čase bolo toto sklo odstránené, ale rybky napriek tomu stále zostali iba na jednej strane akvária. Kde sú sklenené tabule v našom živote? Kde si myslíme, že to nejde, aj keď je to možné už dávno?

Kde si myslíme, že to nie je možné, aj keď je to možné už dávno? Pokúste sa v meditácii udržať si odstup od svojho života, problémov a hodnotení. Nič nie je také isté, ako neustále zmeny. Pokúste sa prispôsobiť pozitívnym zmenám a ďalej sa vyvíjať! Možno predsa len ide to, čo predtým nebolo možné! Opustite svoju komfortnú zónu, aby ste si to overili! Oplatí sa to. 🍀🌈🦄

Pavol Malenký, Marion Daghan-Malenky, Daghan-Malenky GmbH Foto © istockphoto.com / pmalenky / ferrantraite

Nejde o to, čo sa stane, ale o to, ako na to budeme reagovať!

Nejde o to, čo sa stane, ale o to, ako na to budeme reagovať!

Tento príbeh hovorí, že nejde o to, čo sa nám stalo, ale o to, ako to vnímame.
Príbeh je o jednom vedcovi z Ameriky, ktorý sa zameriaval na špeciálne prípady vrážd a pri jednom prípade sa znovu snažil porozumieť tomu, prečo sa z tohto človeka stal vrah. Preto sa tento vedec potom rozprával s väzňom, ktorý spáchal niekoľko vrážd. Väzeň mu rozprával o jeho detstve, o tom, že jeho mama skoro zomrela. Otec bol takmer stále opitý a vždy ho len bil.
Vedcovi porozprával ešte aj to, že preto začal brať drogy a že s takou minulosťou sa ani nemohol stať ničím iným.

V tomto príbehu sa vedec dozvedel ešte aj to, že väzeň má jedného brata. Vyhľadal jeho brata a stretol sa s ním. Pri tomto stretnutí zistil, že tento brat žije úplne normálne so svojou rodinou a má vysokoškolské vzdelanie.

Samozrejme chcel vedieť, ako ten brat mohol takto spadnúť, keď na druhej strane on dokáže žiť takýto pekný život. On mu tiež porozprával o svojej minulosti a skorej smrti jeho matky, otcovom alkoholizme a o tom, ako často bol vonku. Avšak chcel sa stať niekým lepším, než kým bol jeho otec, a pracoval na svojom vzdelaní. Povedal vedcovi: „S takou minulosťou som sa nemohol stať ani ničím iným..."

Dvaja ľudia s rovnakou minulosťou, ktorí ale majú úplne protichodnú budúcnosť. Nejde teda o to, čo ste zažili, ale o to, ako to zvládnete a spracujete. Pri spracovaní týchto zážitkov nám pomôže aj meditácia.

Väčšinou nemôžeme ovplyvniť to, čo sa okolo nás deje. Ale môžeme sa sami rozhodnúť, ako na to budeme reagovať a agovať!

Pavol Malenký, Marion Daghan-Malenky, Daghan-Malenky GmbH Foto © istockphoto.com / pmalenky / Fertnig